1. Čo je to meander?
Meander je odchýlka vodného toku od priameho smeru vo forme oblúka. Názov je odvodený z pomenovania rieky Maiandros v Turecku
Meander sa skladá z oblúka, horného ramena, ktoré leží od oblúka v smere proti prúdu, a dolného ramena, ktoré leží od oblúka v smere po prúde. Územie uzatvorené vo vnútri meandra medzi horným a dolným ramenom a meandrovým oblúkom sa nazýva ostroha. S časťami riečnej doliny, ležiacimi mimo meandra, spája ostrohu tzv. meandrová šija.
Meandre vznikajú v dôsledku bočnej (laterálnej) erózie vodných tokov. Zatláčaním prúdnice k niektorému brehu vodného toku dochádza k diferenciácii brehov na nárazový a nánosový breh. (zdroj:wikipedia)
Na Slovensku je známy Domašínsky meander v národnom parku Malá Fatra. Prekrásne sú aj meandre Hrona, ktoré sú zaujímavé geomorfologicky, ale aj botanicky. Voda tu odteká veľmi pomaly, a vytvára slatinné rašelinisko. V oblasti je veľa drobných suťových prameňov a vyvieračiek. Tento prírodný výtvor je pod ochranou Prírodnej rezervácie Meandre Hrona, vyhlásenej v roku 1980 a ležiacej v ochrannom pásme NAPANT.
2.Aké sú funkcie lesa pri regulácii vodného režimu?
Lesy sú významnou súčasťou hydrologického cyklu. Majú vplyv na samotný proces kolobehu vody v krajine, jej kvantitu a kvalitu, odtokové pomery, rozsah záplav a erózie, prietokové pomery a na zanášanie vodných tokov a plôch naplaveninami a splaveninami (sedimentmi).
Zalesnené územia sú nenahraditeľným zdrojom kvalitnej pitnej vody. Lesy okrem mnohých iných environmentálnych služieb a úžitkov poskytovaných spoločnosti fungujú aj ako vysoko efektívne prírodné čističky vody s nulovými investičnými nákladmi odhliadnuc od nákladov spojených s ich obhospodarovaním. Tento efekt majú lesy vďaka ich protieróznej funkcii, schopnosti znižovať množstvo sedimentov vo vodných tokoch, rybníkoch, jazerách a mokradiach a schopnosti zachytávať resp. filtrovať cez opadanku a lesný podrast rôzne vodu znečisťujúce látky.
V súčasnosti stále prevláda názor, že lesy fungujú ako veľké špongie, ktoré nasávajú vodu v zrážkových obdobiach a rovnomerne ju uvoľňujú v suchých obdobiach. Nanešťastie táto veľmi populárna, jednoduchá a zdanlivo logická teória má niekoľko slabín. Pravdou je, že lesné pôdy majú spravidla vyššiu infiltračnú a akumulačnú kapacitu ako nelesné pôdy. Tiež vo všeobecnosti platí, že akumulačná kapacita hlbokých pôd prevyšuje akumulačnú kapacitu plytkých pôd a to bez ohľadu na vegetačný kryt. Faktom ale tiež je, že veľká časť zrážok, ktoré v lese spadnú je spotrebovaná samotným lesom na rast jeho jednotlivých zložiek. Vzhľadom na množstvo spotrebovanej vody preto les nemá schopnosť (ako doteraz mnohí predpokladali) zvyšovať prietoky v suchých obdobiach. (zdroj: forestportal.sk)
3. Sú banskoštiavnické tajchy prírodný útvar alebo sú umelo vytvorené? Za kým účelom? Vymenuj aspoň tri.
Sústava banskoštiavnických tajchov bola umelo vybudovaná za účelom zabezpečenia energetického pohonu čerpacích a ťažobných zariadení v baníctve 17.-18. st. V prírodných podmienkach okolia Banskej Štiavnice nebol postačujúci zdroj vodnej energie a tak tu vytvorili sústavu umelých vodných nádrží, tajchov, v ktorých s akumulovala voda z atmosferických zrážok a následne sa jej energetický potenciál využíval na pohon banských a úpravárenských zariadení. Prvé snahy o výstavbu umelých vodných nádrží boli zaznamenané na začiatku 16. stor. avšak dobudované boli až v 1.polovici 18.stor. Za autorov tohto technického riešenia bývajú označovaní Samuel Mikovíni, Matej Kornel Hell a jeho syn Jozef Karol Hell.
Vodné nádrže - tajchy, možno geograficky rozdeliť do šiestich základných skupín:
1.piargske - Počúvadlo, Veľká a malá Richňava, Bakomi, Veľká Vindšachta, Evička, Krechsengrundský, Dva Komorovské
2.banskoštiavnické - Červená studňa, Malá a Veľká Vodárenská, Ottergrund, Klinger, Dolný Michalštôlnianský, Lintich
3.kolpašské - Malý a Veľký Kolpašský
4.hodrušské - Horný Hodrušský, Dolný Hodrušský, Brennerštôlniansky, Moderštôlniansky (Kopanický)
5.vyhnianske - Rozgrund, Banky
6.belianske - Beliansky, Goldfusský, Halčiansky
