Dejiny zásobovania pitnou a úžitkovou vodou na Slovensku sú veľmi bohaté a spájajú sa najmä s rozvojom ťažobného priemyslu. Prvé zmienky o vodovodoch pochádzajú zo začiatku 14. storočia. Prvými vodovodmi na území Slovenska boli vodovod Gróbňa z roku 1323 a Turčekovský vodovod pre mesto Kremnicu. Významný bol aj vodovod v Španej doline a Bardejovský vodovod. Mesto Kremnica bolo známe ťažbou zlata. Na tieto účely slúžili aj dva úžitkové vodovody, ktoré sa tu nachádzali.
Vodovod Gróbňa (v starých mapách označovaný ako Lauterwasser Grauben) bol zásobovaný vodou z potoka Bystrica, od ktorého viedol privádzač v dĺžke 2,5 km. Slúžil najmä pre potreby mincovní na Zámockom námestí v Kremnici. Nazýval sa aj Horná Gróbňa, pretože okrem neho existoval aj 1300 m dlhý privádzač Dolná Gróbňa, ktorý zabezpečoval vodu pre potreby radnice a studní.
Turčekovský vodovod (Trubes Wasserführung) bol vodovod úžitkovej vody, vybudovaný v rokoch 1443 až 1500. Privádzal vodu z Turčeka (povodie Váhu) do Kremnice (povodie Hrona) pre banské a iné technické účely (pohon strojného zariadenia). Turčekovský vodovod je stále funkčný a voda z neho sa využíva na energetické účely.
Špaňodolinský vodovod fungoval v rokoch 1605 až 1907. Privádzal vodu unikátnym systémom drevených žliabkov spod Prašivej do Špaňodolinského banského revíru, kde bol zdrojom pohonu banských strojov. Jeho výdatnosť bola až 90 litrov/sek.
Vznik bardejovského vodovodu súvisí so stavbou mestského opevnenia. Významnú časť tohto opevnenia tvorili vodné priekopy, ktoré začali stavať v rámci projektu na zdokonalenie obranného zariadenia podľa nariadenia kráľa Žigmunda z roku 1423. Svedčia o tom aj najstaršie písomné doklady. Zo zápisu v počtovej knihe mesta z 8. júna 1426 sa dozvedáme, že mesto zaplatilo za prívod vody do pevnostnej priekopy i za mach na tesnenie rúr. Vodovodné rúry zhotovovali z borovicových kmeňov, spájaných železnými prstencami.
Zdroj internet www.modraskola.sk
